Na Slovensku sú stovky nádherných hradov, zámkov či sídiel. V tomto článku sa chcem podeliť o môj silný zážitok z jedného možno nie notoricky známeho, ale o to kúzelnejšieho miesta – ako inak – cez objektív. Poďme si teda vychutnať čarovnú atmosféru miesta, ktoré dýcha históriou – hrad Hrušov.
Lúka pod zrúcaninou hradu Hrušov bola obľúbeným miestom oddychu prezidenta T. G. Masaryka.
Fototip – zrúcanina hradu Hrušov
Úvodná fotografia je zložená z 11 -tich vertikálnych snímkov v programe Kolor Autopano Giga 3.0. Tesne pred západom slnka, opar na oblohe sa menil každú chvíľu, obloha sa nesfarbila typicky „západovo“, ale napriek tomu vytvorila kúzelnú atmosféru. Upravené len bežnými úpravamy v Lightroom-e.
Trávil som víkend v Topolčiankach a po prezretí tradičných turistických miest som nazrel do mapy pred kaštieľom, na ktorej som našiel značku „hrad“ . Stačilo sadnúť do tátoša prejsť pár km na dobre označené parkovisko odkiaľ som sa vydal „po červenej“ bez nejakých veľkých očakávaní…
Pohľad z východnej strany. Pôsobivý môže byť aj pohľad z juhozápadnej strany, momentálne však hradné steny lemuje lešenie reštaurátorov. Panoráma zložená z 9 –tich fotografií.
Po nenáročnej ceste do mierneho kopca som sa ocitol na útulnom mieste, nádherne upravenom, čistom, s minimom turistov a s pôsobivou dominantou – zrúcaninou Hrušovského hradu. Možno pre niektorých ľudí známe miesto, ja som tu však bol prvýkrát a cítil som tu veľmi príjemnú atmosféru, k ideálu mi chýbala už len tá kukurica, na ktorej si tu údajne zvykol pochutnávať pán prezident.
Z pohľadu fotiteľnosti hradu ma veľmi príjemne prekvapilo upravené okolie hradu a dobrá viditeľnosť celej siluety hradu priamo z lúky pod ním, čo nebýva až takým bežným úkazom. Fotené pri posledných lúčoch slnka.
O historických či nových faktoch o hrade sa dá toho nájsť naozaj dosť, je vidieť, že zainteresovaným na tomto mieste záleží, asi najviac sa toho dá nájsť na stránkach OZ Leustach. Je to vidieť aj na mieste, kde aj v čase mojej návštevy, dávno po odchode posledných turistov až do tmy neúnavne pracoval sympatický pán. So zachraňovaním tejto pamiatky súvisí aj nevýhoda, že mimoriadne zaujímavý pohľad z juhozápadnej strany (viem si predstaviť ako tam môže vyzerať východ slnka s jesennými hmlami v údoliach), kde sa dá dostať približne na úroveň vrchola zrúcaniny, je momentálne lešenie, preto pohľad z tejto strany nemám nafotený. Ale veď nie som tu naposledy…
Tento pohľad sa Vám naskytne po príchode k zrúcanine po červenej značke. Panoráma z 15 –tich vertikálnych fotografií. Rýchlo meniace sa podmienky mi spôsobili mierny prepal v pravej časti fotografie.
Slnko zašlo, ohnisko sme využili len symbolicky (na opekanie sme sa nepripravili), ale hviezdna obloha mi ešte nedovolila zbaliť fotoaparát. Pri spätnej ceste v hlbokej tme, som veľmi ocenil, že som si na cestu pribalil baterku a hlavne spoločnosť (ďakujem Lu).
Fotografia po úplnom zotmení. Na tento záber som si vopred nepripravil kompozíciu a nepoužil som ani vhodné nastavenie fotoaparátu, čo sa prejavilo na kvalite záberu, ktorý má tak iba dokumentačný charakter.